EXPÉDITION D'IGOR

Texte rn*iien.

Ne lepo li-by biaset , bratie , nacati starymi slovesy trttdnyh poviestii o ptku Igorevie, Igoria Sviatslavlica ? Nacati-ze tia toi piesni po bylinam lego vremeni, a nepo zamysteniïu Boianiu. Boïan-bo viescii , asce komu Jioliase pieml tvoriti , to rastieka set sia mystiïu po drevu, sierym vlkom po zemli, sizym orlom pod oblaky. Pomniasetl-bo riec prvyh vremen usobicie : togda puscasetï desiati sokolov na stado tebediei ; kotoryi dotecase, ta predi piesï poïase , staromu laroslavu , 7i rabromu Mstislavu , ize zarieza Bedediu pred plky Kasozskymi , krasnomu Bornanovi Sviatslavliciu. Boïan-ze , bratie , ne desiati sokolov na stado tebediei puscase; n-svoïa viescia prsty na zivaïa slruny vskladase ; oni-ze saint kniasem slavu rokotaTiu.

Pocnem ze , bratie , puviesll siïu ot starago Fladimera do nyniesniago Igoria; ize istiagnu um kriepostiiu svoïe'tu, i poostri serdca svoïego muzestvom, naplniv sia ratnago duha , navede svoïa "hrabryïa plky na zemliu Poloveckuïu za zemliu Buskutu. Togda Igorï vzrie na svietloïe solnce i vidieol nego tïmoïu vsia svoïa vota prikryty, i rece Igorï k druzinie svoiei:

NATIONAUX